Nesúhlasme s podporou dôchodcom, odčerpáva to finančné zdroje. Zadlžuje republiku. Aj takúto vetu počujeme v predvolebnom nie predvianočnom čase. Alebo naopak treba im pridať majú málo! Výkrikov politikov aj pseudopolitikov je už teraz plno. Odvodový bonus? Trinásty dôchodok? Zlepšenie kvality života starých ľudí? Heslá a populizmus ale žiadne riešenia. Horšie na tom je že všetci zabúdajú na to, že aj my raz budeme starí. A budeme! To je jedna z mála životných istôt. Teda ak nás z tohoto tu netrafí šlak.
Ale iné som chcel povedať. Obe strany tohto „sporu“ generácií sa navzájom obviňujú z netolerancie. Obe generácie žnú čo zasiali.
Danton povedal ,že :“Každá revolúcia zožerie vlastné deti“. A on by to teda mohol vedieť!! Ľudia, ktorí boli v 80. rokoch v najproduktívnejšom veku, sa dnes dostali do veku dôchodkového. Trpia!!! Trpia za toleranciu k bývalému režimu a za svoju poctivosť. Celý život pracovali, väčšina z nich poctivo pracovala a mlčala. Za celý svoj život si našporili na „škodovečku“ a dostali jeden štátny alebo podnikový bytík. To je všetko. Odišli do dôchodku a dostali svojich pár koruniek. Tie minuli na odkúpenie svojho bytíku a nezostalo im nič. Nestihli si zarobiť vonku, nestihli nič nakradnúť ani sprivatizovať. Jednoducho nemajú nič, len tých pár euro čo minú na lieky a stravu. Je úplne logické, že sú citliví na populistické reči politikov čo im sľubujú zvýšenie dôchodku ,lieky zadarmo, dobrú lekársku starostlivosť. Toto robili už za Mečiara, Ľuptáka a robia to aj za Fica. Oni sú im bližší ako pravica. Z pohľadu dnešnej nazvime to „Sulíkovej“ generácie 40-tnikov zlyhali!!!!! ANO. Zlyhali!!! Vo výchove nás!!!!!
My sme dnes generácia, ktorá mala svojich 15-25 rokov v čase revolúcie a čo robíme? Správame sa k nim arogantne, smejeme sa z nich, vytýkame im ich obmedzenosť a neschopnosť prispôsobiť sa novým trendom. Z veľkej knihy rozprávok sa stratila rozprávka o troch grošoch! Zostali tam prázdne listy. A diabol sa zasmial na plné hrdlo! Aj my sme zlyhali!! Nerobíme to, že by sme jeden vracali, jeden použili a jeden požičali svojim deťom. Míňame všetky tri. Veď teraz ich súrne potrebujeme.Potrebujeme ich na auto, mobil, počítač, byt, dovolenku, lístky na Let´s Dance či nové topánky.
Ale aj my budeme žať!! Deti sú veľmi vnímavé. Teraz myslím tie NAŠE deti. Vidia ako sa správame k ich dedkom a babkám. K tým dedkom a babkám, čo im z toho malého dôchodku kúpia čokoládku, banán alebo zmrzlinu. K tým dedkom a babkám čo rátame s peniazmi za ich byt, keď zomrú. K tým dedkom a babkám od ktorých sa neštítime si požičať na dovolenku v Chorvátsku alebo nové auto, a vieme, že to nebudeme musieť vrátiť. Deti to vidia a my musíme počítať s tým, že nám to vrátia. Želám peknú starobu.
P.S. Ja viem, že staroba sa nerovná múdrosť ale majme aspoň úctu k šedinám. Zaslúžia si to. Skúsme sa s nimi pri čaji porozprávať. Darujme im chvílu svojho času. Oni nám darovali celý život.