Jakub Stuart 1

 Slovensko je vraj demokratická krajina.  Vraj. Chápem skutočnosť,že volby sú o tom aby si ludia vybrali vodcov. Nie každému sa však môže  vyhovieť. Je mi teda jasné, že nie všetci budú s výsledkom sobotných volieb spokojní. To nie sú ani na Kube a v Severnej Kórei, aj keď sa tam tak tvária. Aj zo záberov z „najdemokratického  štátu “ je vidieť,ako nie všetci milujú ich prezidenta No bamu. Teda vlastne Obamu. Sorry Mr. President.

Nechcem sa venovať politickému komentáru výsledkov volieb. To som už počul fundovane od politológov. Aj keď hlavne u pánov Mesežnikova  a Chmela je počuť ich osobný politický názor, čo teda nie je prejavom profesionality.  A spontánne reakcie som si prečítal na internete aj v novinách a vypočul v autobuse a vlaku. Prognózy o šťastnejších zajtrajškoch striedajú prognózy o sociálnej katastrofe. Uvidíme.   

Ja by som sa chcel venovať inému  problému.  My ako národ máme asi geneticky dané ,že vítazov nemusíme. Nemáme radi svojich uspešných rodákov,lebo sú proamerickí (Warhol, Štastný, Cernan), promadarskí (Sandor Petofi, Dr. Barlay, Romsauer)   prorakusko-uhorskí ( Bel, Benovský), prožidovskí, proruskí či sa  počeštili (tam je asi škoda vymenovávať). Na druhej strane hľadáme slovenský pôvod  aj pri takých osobnostiach čo sami o to nestáli či nestoja ( Ferenc  List,  Paul Neuman, Martina Hingisová, Vavrincová-Federerová alebo pani Klausová či Paroubková ). Každý sme najaký pro…… . To je v poriadku,len prečo tak nenávidíme oponentov, čo inak zmýšlajú, inak chcú riešiť situácie.  Vadí nám, keď je Bratislava  nazývaná v maďarčine Pozyon  ale nevadí nám  nemecký Presburg či starý dobrý Prešporok.  Jednoducho nás tých pár desaťročí poznamenalo a ešte stále sa na jednej strane tvárime veľmi demokraticky na druhej ked nie je po našom tak je zle. Nevieme si nájsť svoje miesto, nevieme akceptovať, že vyhral niekto koho nemám rád. Ešte dlho sa to budeme učiť. Inak medzi nami. Aj ja mám pár ludí čo veľmi nemusím a trochu takých čo uplne nemám rád. 

 Mimochodom pár vetičiek k argumentom, že ľudia nechcú toto koaličné zoskupenie a nemá teda právo vládnuť.  Smer získal úžasne víťazstvo !!!!!  Ako vládnej strane mu stupla obľúbenosť. Nevídané. Lenže to víťazstvo je  Pyrhovo! On totižto zožral všetko čo na ľavej strane politického spektra bolo. Vybrakoval HZDS, bral tradičné témy SNS, obviňoval SDL z komplotu. Správal sa ako Slon v porceláne. Nedal voličovi možnosť výberu inej lavicovej alternatívy smer alebo nič. Všetkých potenciálnych koaličných partnerov sa snažil zdiskreditovať viac ako pravicu. Získal vítazstvo! Ale za akú cenu. Ešte skúša naštrbiť  vztahy tejto štvorky  cez najslabší resp. po moci najviac bažiaci článok t.j. KDH. Uvidíme, či mu to nevyjde.  Slovensko malo 4 362 369 právoplatných voličov. Smer získal 880 111 hlasov t.j. 20,1 % všetkých hlasov čo mohli isť voliť. Keby ludia  chceli Smer asi by ho išli voliť.Ale viac ho nechcelo.  „Koalícia pravicových strán“ , kde všetky štyri strany deklarovali už pred voľbami, že so Smerom nepôjdu a že ak to bude len trochu možné tak pôjdu spolu získala spolu 1 118 622 hlasov t.j 25,6 % všetkých hlasov čo mohli isť voliť.viac ich asi nechcelo.  Keby ludia  chceli pravicu asi by ju išli voliť. Ale tí čo nešli voliť,  nevyužili svoje právo rozhodnúť a nechali to na tých čo volili. A ktorých bolo viac  je myslím  jasné. Ak niekto chcel aby išlo KDH do koalicie so Smerom tak malo voliť smer lebo KDH deklarovalo ,že nepôjde.  Takže sa tí štyria (vlastne až  šiesti)  budú dohadovať. Keďže nemali žiadny výrazný rozdiel v podpore, nemajú medzi sebou „alfasamca“ budú sa musieť dohodnúť. Inak im hrozia nielen predčasné voľby a tam  porážka od Smeru na hlavu. Smer  sa  vráti ako Fidesz a získa ústavnú väčšinu. Ale vzhladom k kriminalizácií našej politickej scény je lepšie asi ked si štyria(šiesti) pozerajú na prsty ako ked jeden kradne sám.